Neoddeliteľnú súčasť života obce tvorí kultúra, jej rôzne prejavy a aktivity. Už v roku 1953 bolo v starom kultúrnom dome zriadené kino, ktoré svoje kultúrne poslanie plnilo hlavne v rokoch pred nástupom televízie. V prevádzke bolo až do roku 1977. Keď bola v roku 1966 v Kobylách postavená budova MNV, našlo sa v nej miesto aj pre obecnú knižnicu. Jej služby využilo odvtedy mnoho občanov obce. Kobylčania kultúru vždy nielen pasívne prijímali, ale aj sami sa ju snažili tvoriť. Kultúrne aktivity, ktoré vychádzali z tradícií minulosti, zastrešovalo viacero inštitúcií, najskôr to bola Osvetová beseda pri MNV, potom Miestne kultúrne stredisko a v posledných rokoch Miestny odbor Matice slovenskej v Kobylách. Výrazným špecifikom obce v kultúrnej oblasti je už od päťdesiatych rokov ochotnícka divadelná činnosť, organizovaná najmä Jozefom Krupom /1926/.
Zapálení ochotníci z Kobýl účinkovali v divadelných hrách z dedinského prostredia nielen doma, ale i v susedných obciach, dokonca aj v Bardejovských Kúpeľoch. Od roku 1983 existuje v obci krojovaný spevokol /ženský zbor/, ktorý čerpá z bohatej studnice ľudových piesní Šariša a zúčastňuje sa na okresných prehliadkach a miestnych slávnostiach. Už pre rokom 1980 vznikol miešaný kostolný zbor, ktorý prispieva k zvyšovaniu úrovne rôznych cirkevných slávnosti. Veľmi zaujímavou postavou kultúrneho života Kobýl bol v šesťdesiatych rokoch príležitostný básnik – veršovník Jozef Labanc /1920 – 1967/. V šarištine a pod pseudonymom Jožo Lanc písal k rôznym príležitostiam vtipné veršovačky. Niektoré z nich boli uverejnené aj v regionálnej tlači. V roku 1966 bol Jozef Labanc členom redakčného krúžku, ktorý vydával cyklostylované Kobylské noviny /vyšlo asi 5 čísel/. Vynikol aj ako ochotnícky herec. Prvé zmienky o športových aktivitách v obci sa viažu k futbalu. 1. apríla 1934 odohrali členovia miestneho hasičského zboru futbalový zápas s jedenástkou z Bartošoviec a Janoviec. 15. augusta 1934 si miestni hasiči zorganizovali ďalší zápas proti vojakom delostreleckého pluku z Košíc, ktorí tu vtedy boli na vojenskom cvičení. Organizovaný futbal sa v obci začal rozvíjať až oveľa neskôr. Miestni nadšenci si najskôr postavili ihrisko, na ktorom sa hrávalo do roku 1983. Vtedy sa uskutočnila jeho rekonštrukcia a pribudli i šatne. Futbalisti TJ Dúbrava hrajú v okresnej súťaži. V roku 1990 vyšlo aj niekoľko čísel Spravodaja TJ, ktorý redigoval Ján Novák.
Z Kobýl pochádzalo niekoľko veľmi dobrých futbalistov. Spomenúť treba najmä Jána Štalmacha /1932/, dlhoročného hráča a trénera Partizána Bardejov a Alojza Fedora /1959/, ktorý hrával za Partizán Bardejov, VTJ Karlovy Vary, Duklu Praha a neskôr za ZŤS a Lokomotívu Košice. Popri futbalistoch boli v obci aktívni aj šachisti, ktorí reprezentovali Kobyly nielen doma, ale i za hranicami /Poľsko/. V roku 1991 medzi sebou dokonca privítali veľmajstra, Ing. Jána Plachetku, ktorý si na simultánnom šachovom turnaji zahral súčasne s 9 kobylskými šachistami. Kratšiu dobu pôsobil v obci aj stolnotenisový a turistický oddiel /Alojz Pomikala/. V atletike sa presadili hlavne ženy. V roku 1975 získala Darina Krupová /1958/ v behu na 1500 m titul dorasteneckej majsterky Slovenska a na Majstrovstvách ČSSR skončila na 800 m štvrtá. Nádejnou atlétkou bola v osemdesiatych rokoch aj Mária Barteková.
VÝZNAMNÝ KOBYLSKÝ RODÁK ANTON ŠTEFAN AMBROSE
16. októbra 1867 sa v Kobylách narodil Anton Štefan Ambrose, krajanský kultúrny pracovník v USA, novinár a politický činiteľ v období prvej Československej republiky. Bol to muž, ktorý pochádzal z ľudu, z drobných vidieckych pomerov, ale ktorý pre pozdvihnutie slovenských vysťahovalcov v uhoľných baniach, no neskôr zmenil zamestnanie a prejavil sa ako dobrý organizátor.V roku 1887 sa stal obchodným zástupcom Amerikánsko – slovenských novín, ktoré boli prvým slovenským časopisom v Amerike, písaný v šarišskom dialekte. Sú to najstaršie dodnes vychádzajúce slovenské noviny v USA, pravda, s občasnými prestávkami vo vydávaní. V roku 1890 patril Ambrose medzi zakladateľov Národného slovenského spolku, jedného z najväčších krajanských spolkov v USA, ktorý mal 68 000 členov a 820 odborov. Od roku 1901 do 1912 bol dokonca jeho predsedom.Organizoval aj národnokultúrny život medzi vysťahovalcami. V roku 1896 v New Yorku napríklad nacvičil s ochotníkmi z odboru Živeny divadelnú hru. Ako človek s hlbokým sociálnym cítením sa zasadzoval i za štrajkujúcich slovenských baníkov v štáte Pensylvánia, organizoval zbierky na pomoc pre ich rodiny.
V roku 1904 vydal Memorandum o postavení Slovákov v Uhorsku, ktoré predložil kongresu Medziparlamentnej únie v St. Louis. Organizoval aj zbierku pre slovenských kandidátov vo voľbách do uhorského parlamentu v roku 1906. Ako predseda významného spolku dôstojne hájil národné záujmy Slovákov v známej debate s grófom Albertom Apponyim na univerzite v Bostone. Gróf Apponyi bol uhorským ministrom školstva a autorom školských zákonov, podľa ktorých si žiaci nemaďarskej národnosti museli osvojiť maďarčinu už do 4. ročníka ľudovej školy. Počas prvej svetovej vojny Ambrose podporoval čsl. zahraničný odboj, organizoval zbierky a získaval dobrovoľníkov do československých légií vo Francúzsku.Po vojne sa vrátil do vlasti. Pôsobil v Prahe ako tlačový tajomník čsl. vlády a zodpovedal za informácie pre krajanskú tlač v USA. Stal sa členom agrárnej strany, bol propagátorom zakladania družstiev na východnom Slovensku.
Pod pseudonymom Llewellyn publikoval množstvo článkov v krajanských i domácich časopisoch o slovenskom vysťahovalectve, o zahraničnom odboji i o vnútropolitických pomeroch v USA a v ČSR. Po rozbití republiky v roku 1938 sa vrátil do Ameriky, presnejšie do Kalifornie, kde v septembri 1941 zomrel. Anton Štefan Ambrose patril medzi významné postavy slovenského života v USA i slovenských národných dejín vôbec. Ocenili ho už aj Slováci doma a v Bratislave, v mestskej časti Petržalka, pomenovali po ňom jednu z novších ulíc. Nezabudli na neho ani jeho rodáci. V roku 1994 vznikla v Kobylách z iniciatívy Jána Nováka a starostu obce, Ing. Jozefa Rešovského, Nadácia Antona Š. Ambroseho, ktorej cieľom je podpora rozvoja miestnej kultúry a športu. 18. júna 1995 si obec Kobyly uctila pamiatku svojho rodáka odhalením pamätnej tabule a preniesla tak časť odkazu slovenskej národnej histórie do kultúrnej súčasnosti.